Úvodná strana | Ako nakupovať | Najčastejšie otázky | O nás | Obchodné podmienky | Kontakt

Prihlásenie | prázdny košík

Kríza praje aspoň niekomu. Zlatu

Zlato je tak chápané ako bezpečný prístav, investičná kotva alebo uchovávateľ hodnoty. Na samotnú komoditu sú veľmi úzko napojení ťažiari zlata. Medzi zlatom a ťažiarmi existuje silná pozitívna korelácia. Keď sa darí zlatu, tak sa väčšinou darí aj ťažiarom zlata.

V časoch kríz a dlhových zvlášť by investičné portfólio malo byť zostavené predovšetkým z konzervatívnych aktív. Tiež platí, že v časoch neistoty sa darí zlatu, pretože reálne úrokové miery sú záporné.

Zlato je tak chápané ako bezpečný prístav, investičná kotva alebo uchovávateľ hodnoty. Na samotnú komoditu sú veľmi úzko napojení ťažiari zlata. Medzi zlatom a ťažiarmi existuje silná pozitívna korelácia. Keď sa darí zlatu, tak sa väčšinou darí aj ťažiarom zlata.

Práve "zlaté" akcie by v časoch neistoty a kríz mohli mať v portfóliu väčšie zastúpenie. Väčšina ťažiarov zlata má výborný fundamentálny základ, nie sú zadlžení, netrápia ich vysoké úrokové platby. Ich podnikanie je jasné a priamočiare. A v časoch krízy a nedostatku úverov na trhu je toto obrovské plus.

Navyše väčšina monetárnych autorít rieši spomaľovanie hospodárstva dodávaním likvidity alebo znižovaním úrokových sadzieb, čo pomáha k rastu cene zlata. Tým sa marže producentov zlata zvyšujú. Na druhej strane sa zvyšujú aj náklady na ťažbu, pretože s rastúcou cenou zlata môžu ťažiari začať ťažbu aj v menej rentabilných baniach. Napríklad v roku 2001 boli priemerné náklady na ťažbu jednej unce zlata približne 150 dolárov a cena zlata 250 dolárov. Hrubá marža tak predstavovala 40 percent. Odvtedy cena zlata vzrástla 7x a náklady na ťažbu len dvojnásobne. Tým sa marža zvýšila až na 80 percent.

Ďalšou zaujímavosťou je citlivosť ťažby na cenu zlata. Táto citlivosť je veľmi nízka. Nálezisko chýba, zlata je obmedzené množstvo. V budúcnosti sa očakáva, že aj napriek vysokej cene zlata sa jeho ťažba zníži o 13 percent. Pritom dopyt z Indie a Číny stále rastie. Pretože sú ťažiari veľmi málo alebo takmer vôbec zaťažení dlhom, môžu vyplácať pravidelnú dividendu aj v ťažkých časoch, akú zažívame teraz. Môžeme teda konštatovať, že čím dlhšie a častejšie budú rôzne krízy trvať, tým bude ekonomické prostredie pre zlaté akcie veľmi zaujímavé.

Často tiež počúvame otázku, či je na cene zlata bublina. Tu by som odpovedal nasledovne: posledný vrchol na zlate bol v roku 1980. Od tejto doby sa cena zlata síce zvýšila 2,5 krát, ale v porovnaní s ostatnými ukazovateľmi je to zanedbateľné. Tak napríklad HDP v USA sa zvýšilo 5,6 krát, akciový index Dow Jones 11-krát a zadlženie USA dokonca 17-krát. Ďalej podiel zlata na finančných aktívach činí 0,7%. V roku 1980 to bolo okolo 7 percent a v roku 1933 mierne nad 20 percent.

Od druhej svetovej vojny nebola v USA ani jediný rok deflácia - žijeme teda v inflačnom prostredí, kde sa peňažné agregáty M1 a M2 každý rok zvyšujú. Pokiaľ by zlato malo kryť peniaze vo forme M1 a M2, potom by musela cena zlata dosahovať v prípade agregátu M1 3 675 dolárov a v prípade M2 ??dokonca 7 931 dolárov za uncu zlata.

 

zdroj:http://finweb.hnonline.sk/c1-56091410-kriza-praje-aspon-niekomu-zlatu

11. 6. 2012

načítám...

© 2008 - 2021 EMS Gold Investments, s. r. o.